Pôvod demokracie ako formy vlády siaha k antickým filozofom a prvé demokratické usporiadanie je spojené s mestskými štátmi starého Grécka a republikánskou tradíciou Ríma. V gréckom antickom mestskom štáte bola aj vzhľadom na jeho rozlohu a počet obyvateľov praktizovaná nesprostredkovane a priamou formou. Demokratické prvky našli do určitej miery svoje potvrdenie i v rímskej republike, ktorá svojimi pokusmi o nájdenie správnej štátnej ústavy a volebnými zápasmi, súperiacimi skupinami, politickými debatami, rétorikou, propagandou a deformovaním verejnej mienky, inšpirovala i teoretikov modernej demokracie. Moderný koncept demokracie, ktorý prijal len niektoré prvky antickej demokracie, sa spája až s obdobím osvietenstva a jej praktické začiatky až s revolučnými zmenami, ktorými západná spoločnosť prešla na konci osemnásteho storočia a v prvej polovici devätnásteho storočia.
Obdobie postupného udomácňovania zastupiteľskej demokracie v Európe je pomerne dlhé a plné politických zvratov, v ktorých sa demokratická nádej striedala s mocenskou svojvôľou, ktorá sa svojimi krvavými zločinmi naplno prejavila najmä prostredníctvom totalitných režimov, aké nemali v dejinách Európy obdobu. Tejto problematike som sa venoval už v prácach Hodnotová demokracia a občianska zodpovednosť (v anglickom jazyku vyšla pod názvom Civic Responsibility in a Democracy of Values) a Fašizmus, národný socializmus a komunizmus. K ideovým zdrojom, praxi a možným rizikám návratu totalitarizmu. Pôvodne som nepredpokladal, že zastupiteľskou demokraciou a jej úskaliami a perspektívami sa budem zaoberať i v ďalšej knižnej publikácii, ale od štúdie o demokracii v Európe som sa pri písaní o tejto zložitej problematike dostal tak ďaleko, že nakoniec vzhľadom na obmedzené finančné zdroje vydavateľa bolo potrebné rozsiahlejší rukopis skrátiť, čo však neoslabuje hlavný zámer, ktorý nie je zbytočne zahltený detailami o niektorých historických udalostiach.
Práca ponúka pohľad na politický vývoj v Európe od Francúzskej revolúcie až po súčasnú globálnu finančnú a hospodársku krízu. Táto revolúcia sa stala univerzálnou nádejou i sklamaním. Významný francúzsky politik a historik Alexis de Tocqueville síce vzor demokratického smerovania videl v Spojených štátoch amerických a porevolučné skúsenosti z Francúzska ho viedli k názoru, že takýto politický systém nie je pre jeho krajinu vhodný. Napriek tomu však bol presvedčený o sile demokracie, ktorú nič nedokáže zastaviť, iba ak nakrátko. Smerovanie európskych krajín k demokracii zlyhanie Francúzskej revolúcie nezastavilo a napriek jej negatívnym dôsledkom sa na ňu neskôr odvolávali mnohí úprimní, ale tiež falošní demokrati. Pri stručnom pohľade na ďalšie obdobie politického vývoja v niektorých európskych krajinách, v ktorých sa napriek kontrarevolučným a policajným aktivitám panovníckych dvorov začalo formovať občianske povedomie, som si zvolil kombináciu chronologického a problémového prístupu. Zameral som sa taktiež na citlivé sociálne a nacionálne témy ovplyvňujúce demokratické myslenie a politickú prax v Európe, v ktorej sa postupne otváral priestor pre relatívne slobodné parlamentné voľby.
Základným zdrojom ideológie komunizmu som sa venoval podrobnejšie v iných prácach, preto som sa ich tu dotkol len stručne. Rovnako som postupoval aj pri mapovaní politických režimov v Sovietskom zväze, fašistickom Taliansku a nacistickom Nemecku v medzivojnovom období. Po skončení prvej svetovej vojny Európa oslabila svoje dominantné postavenie vo svetovej politike, a hoci v tomto období spolu s národnými štátmi vznikajú najmä na európskom kontinente demokratické inštitúcie, demokracia v Európe zlyhala. Dôveru v demokraciu oslabila v roku 1929 svetová hospodárska kríza a následné sociálne problémy viacerých európskych krajín, čo zviedlo aj mnohých intelektuálov ku hľadaniu politickej a sociálnej stability vo fašizme i komunizme. Koniec druhej svetovej vojny znamenal víťazstvo nad národným socializmom a fašizmom, ale nie nad totalitarizmom. Stalin rozšíril sféru svojho vplyvu vytvorením sovietskeho bloku v strednej a východnej Európe, kde boli nastolené monopolne komunistické režimy.