Prednáška doc. Oľgy Gyarfášovej

Katedra politológie FF TU v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) usporiadala vo štvrtok 10. novembra prednášku doc. Oľgy Gyarfášovej z FSEV UK na tému Výskum verejnej mienky a zahraničná politika. Prednáška s následnou diskusiou bola súčasťou grantu č. 2016/12 realizovaného s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Nadácie Konrada Adenauera. Prednáška sa zamerala na sprístupnenie dôležitých aspektov súvisiacich s výskumom verejnej mienky v kontexte zahraničnej politiky SR resp. jej vnímaním slovenskou  verejnosťou od roku 1996 až po rok 2016.

Prednáška priniesla poslucháčom informácie ohľadom významu výskumov verejnej mienky v kontexte oboznamovania občanov s dôležitými otázkami domácej a zahraničnej politiky.

Ako zásadné problémy súčasných výskumov verejnej mienky prednášajúca spomenula fenomén nerozhodnutých a skrytých voličov resp. voličov, ktorí sa v čase volieb rozhodujú až tesne pred odovzdaním hlasu. Táto početná skupina voličov je schopná pri svojej aktívnej účasti zásadným spôsobom zmeniť výsledky hlasovania, keďže ich hlas nie je v predvolebných prieskumoch viditeľný. Tento súčasný trend viditeľný vo voličskom správaní v kombinácii s vysokou mierou voličskej volatility, tak môže podľa doc. Gyarfášovej znižovať u časti verejnosti dôveryhodnosť a význam predvolebných prieskumov. Prednáška sa zamerala aj na správne chápanie informácii, ktoré prinášajú prieskumy verejnej mienky. Súčasťou prezentácie bola aj analýza faktorov, ktoré sa pri nesprávnom narábaní s prieskumami verejnej mienky podieľajú na zvyšujúcej sa nedôvere voči výskumným agentúram. Táto skutočnosť sa následne stala aj dôvodom poslednej úpravy volebného zákona, ktorý stanovil 14 dňové moratórium na výskum politických preferencii pred konaním volieb. Táto zákonná prekážka však prakticky znemožňuje informovať občanov o rozdelení názorov v spoločnosti. Zabraňuje  voličom efektívne a strategicky sa rozhodovať, tak aby napr. antisystémové strany nezískavali významnú verejnú podporu. Poukazovanie na manipuláciu prieskumov verejnej mienky v predvolebnom období zo strany niektorých politických strán tak paradoxne nepriamo zvýšilo potenciál generovania volebných prekvapení. Prednáška doc. Gyarfášovej následne špecifikovala dôležitosť informácii pre verejnosť ohľadom výberu skúmaných dát, veľkosti vzorky, čas zberu dát, metodiky, zberu a spracovania dát atď., ktoré by mali byť zverejňované spolu s prieskumom verejnej mienky. Na Slovensku korektnosť spracovania výskumov verejnej mienky zabezpečuje Slovenská asociácia výskumných agentúr (SAVA), ktorá však nezdružuje všetky agentúry od ktorých čerpajú informácie aj niektoré mienkotvorné médiá a nemá tak kontrolný dosah na nimi realizované prieskumy. Hlavnú zodpovednosť za informácie o prieskumoch verejnej mienky tak na Slovensku majú médiá.

V kontexte výskumu verejnej mienky a zahraničnej politiky SR sa prednáška zamerala na sprístupnenie informácii z výskumov verejnej mienky v období rokov 1997 – 2016. Tie potvrdili skutočnosť, že po vstupe Slovenskej republiky do NATO v marci 2004 a 1. mája 2004 do Európskej únie  sa zahraničnopolitické otázky vytratili zo slovenského politického diskurzu. Tento fakt sa následne odrazil aj vo verejnej mienke, ktorá prestala reflektovať ciele a dôležitosť zahraničnej politiky SR v kontexte našej aktívnej účasti na politikách Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Zároveň sa daná absencia jasných zahraničnopolitickýh priorít a cieľov odrazila aj v stave neschopnosti až tretiny občanov zadefinovať svoju kolektívnu identitu v rámci kultúrno-politickej príslušnosť SR k hodnotám tzv. západného civilizačného okruhu.  

Daná prednáška ako naj následná diskusia s poslucháčmi ukázala potrebu širokého verejného diskurzu ohľadom cieľov zahraničnej politiky SR, ktorá môže výrazným spôsobom dopomôcť k širokému občianskemu uvedomeniu si kultúrnych atribútov, ktoré najviditeľnejšie moderujú našu kolektívnu identitu. Zároveň aj toto stretnutie naznačilo, že otázky domácej a zahraničnej politiky SR sa najmä v kontexte prehlbujúcej globalizácie čoraz častejšie prekrývajú. Z tohto dôvodu je stanovenie zahraničnopolitickcýh priorít a ich zrozumiteľné odkomunikovanie verejnosti zo strany politických reprezentantov zásadným atribútom, ktorý bude ovplyvňovať stabilitu a dôveryhodnosť politických inštitúcii.